Melánia Magdová
(Po)dušičkové zamyslenie
Dušičky - ideálny čas na zamyslenie sa nad životom... Mám iba jeden život. Ale dve možnosti. Aj tí druhí majú iba jeden život. A ja mám zase dve možnosti.
Som človek, ktorý sa snaží zmysluplne prežiť svoj život v súlade so svojou vierou. Zoznam autorových rubrík: Poďme sa zaľúbit..., Moje postrehy, Rôzne, Fotografie, Súkromné, Nezaradené
Dušičky - ideálny čas na zamyslenie sa nad životom... Mám iba jeden život. Ale dve možnosti. Aj tí druhí majú iba jeden život. A ja mám zase dve možnosti.
Nebolo to veľmi dávno, keď sa ma jedna známa opýtala: „Cítiš sa lepšie, keď ideš na spoveď a povieš tam svoje hriechy? Lebo ja nie, ja necítim žiadnu úľavu, a aj po spovedi sa naďalej trápim nad tým, čo som spravila, a ťaží ma to.“ Táto jej otázka mi dala príležitosť k tomu, aby som sa zamyslela nad tým, prečo u niektorých ľudí spoveď nemá žiaden účinok (teda aspoň to tvrdia). Tak som sa pokúsila zhrnúť aj kvôli sebe aj kvôli nej rôzne motívy a dôvody, pre ktoré ľudia pristupujú k sviatosti zmierenia.
Pravdepodobne nie :) Rovnako si mnohí povedia, že ani z dnešnej mládeže nebude nič dobré. Že to ale s ňou nie je až také beznádejné, sa mi podarilo presvedčiť na vlastnej koži. Stačilo trošku chcieť a na svete bol náš malý veľký úspech!
Zopár mojich skúseností z vysokoškolského štúdia... Ako brať štúdium zodpovedne a pritom nie smrteľne vážne :)
Už ste videli v prešovskom DJZ najnovší muzikál František z Assisi? Je to príbeh svätca, ktorý dokázal plávať proti prúdu, proti duchu doby, v ktorej žil...
Každý z nás čosi hľadá, možno ani sám nevie čo, no neuspokojí sa, kým sa toho nezmocní...
On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého...
Možno si to už dlho nepočul(a) alebo nechcel(a) počuť. A možno stále nechceš. To nevadí. Len som ti to chcela pripomenúť ;) Boh ťa miluje a chce, aby si bol šťastný, aby si bola šťastná!
Keďže bývam na východnom Slovensku, s Rómami som v takmer každodennom kontakte. Mala som možnosť spoznať niektorých z nich aj osobne. Hoci táto úvodná fotka je z inej akcie, chcela by som vás v mojom príspevku aspoň trochu oboznámiť s tým, ako bolo na tom tábore pre dievčatá z Lunika IX, na ktorom som sa zúčastnila a o ktorom už niečo napísal aj pán farár Jožko Červeň a pridal tam aj zopár fotiek. Takže čo sme tam vlastne porábali?
Že je to v dnešnom modernom hlučnom svete naozaj umenie, potvrdia určite mnohí z vás...
Tentokrát by som sa chcela obrátiť na tých, ktorí do kostola nechodia kvôli tým, ktorí tam chodia - aspoň to tvrdia. Iba vám ponúkam svoj osobný pohľad na to všetko. Zdôrazňujem, že ponúkam, nie vnucujem :)
Milí priatelia, dnešné svoje zamyslenie by som rada nazvala aj trochu inak: ZOPÁR SLOV PRE TÝCH, ČO CHODIA DO KOSTOLA, A ZOPÁR SLOV PRE TÝCH, ČO NECHODIA DO KOSTOLA KVÔLI TÝM, ČO DO KOSTOLA CHODIA. Vyzerá to trochu zložito, ale verím, že pochopíte, čo tým chcem povedať :) Vedome som nepoužila výrazy ako „veriaci“ či „kresťania“, lebo mi to už ktosi oprávnene vytkol, a preto, že v podstate z každej strany počujeme slová: Ja v Boha verím, ale do kostola nechodím, lebo... Tak by som vám tentoraz chcela ponúknuť môj skromný pohľad na spomenutú tému :)
Môžeš v Neho neveriť, môžeš Ho nemilovať, môžeš hovoriť, že Ho nepotrebuješ, môžeš Ho odmietať, môžeš... Nemôžeš však urobiť nič také, čím by si Mu zabránil, aby ťa miloval.
Na človeku má byť všetko pekné: duša, tvár i šaty. Tento výrok od Exupéryho bol témou môjho maturitného slohu pred niekoľkými rokmi.